loading

Nachrichten werden geladen...

Wjelča populacija w Sakskej konstantna

W Sakskej bydli aktualnje 35 wjelčich stadłow, dźesać wjelčich porow a jednotliwca. (Symbolbild) / Foto: Bernd Weißbrod/dpa
W Sakskej bydli aktualnje 35 wjelčich stadłow, dźesać wjelčich porow a jednotliwca. (Symbolbild) / Foto: Bernd Weißbrod/dpa

Sakska słuša k zwjazkowym krajam, w kotrychž je najwjace wjelkow žiwych. Při monitoringu so wjelki «přeliča». Nětko dawaja nowe ličby.

Wobstatk wjelkow w Sakskej je so stabilizował. Aktualnje je 35 stadłow, dźesać wjelčich porikow a jednotliwa wjelčica, kaž krajny zarjad za wobswět, ratarstwo a geologiju zdźěli. Wot lěta 2021/2022 chabła wobstatk mjez 40 a 50 wjelčimi teritorijemi. Aktualne wuslědki bychu tutón trend wobkrućili. Wjelči teritorij pomjenuje kónčinu, kotraž pomjenuje črjódu abo wjelči porik za sebje.

Najwjace wjelkoch ludźi je we Łužicy

po podaćach zarjada najwjace teritorijow přeco hišće w Hornjej Łužicy žiwych. Tu zwěsćichu 27 stadłow, pjeć porow a «samotarka». Zwonka Łužicy maja w sewjernej Sakskej hižo wjacore lěta stabilne składźišća z aktualnje pjeć stadłami a jednym wjelčim porom.

W Drježdźanskej holi móžeše so wjelči por bjez dorosta dopokazać, we wokrjesomaj Mišno a Sakska Šwica-Wuchodne Rudne hory kaž tež w Rudnohórskim wokrjesu stajnje črjóda.

Wjelkaj ilegalnje morjenaj

«Wuchodnje Lipska buštej nowej wjelčej poraj 'Lossatal' a 'Tresenwald' (wokrjes Lipsk) wobkrućenej kaž tež w Vogtlandskim wokrjesu nowy wjelči por 'Muldenhammer'», rěkaše. Pola 34 stadłow móžeše so dorost dopokazać, cyłkownje znajmjeńša 111 šćenjatow. 

17 wjelkow su w běhu monitoringoweho lěta 2024/2025 mortweho našli. «W dwěmaj padomaj jednaše so wo ilegalne morjenje, w jednym padźe bě přičina smjerće wězo respektiwnje njejasna a w 13 padach zemrěchu wjelki w sćěhu wobchadneho njezboža.»

Sakska wučinja wot 2001 wjelči monitoring

wot 2001 w Sakskej wjelči monitoring, zo by wulkosć a wuwiće wjelčeho łožišća wobstražowało. Přewjeduje so w nadawku krajneho zarjada ze Senckenbergskeho muzeja za přirodowědu w Zhorjelcu a na Lupusowym instituće za mječinowe monitoringi a slědźenje w Němskej. Lěsni sobudźěłaćerjo a dobrowólni pomocnicy při tym podpěru wukonjeja. Tež pokiwy z ludnosće so sobu zapřijeja. 

To monitoringowe lěto njeje z kalendrowym lětom identiski, ale naduwa so na biologiske «wjelče lěto» – wot poroda šćenjatow hač do kónca prěnjeho žiwjenskeho lěta. Tak wopřiješe 2024/2025 dobu wot 1. meje 2024 hač do 30. apryla 2025.

Cyłodaloka ličba wjelčich teritorijow stagněruje

srjedu bě dokumentaciska a poradźowanska wotnožka Zwjazka wo tym rozprawjała, zo ličba wjelčich teritorijow w Němskej prěni raz wot spočatka znowawobsydlenja před 25 lětami stagněruje. Po cyłym Zwjazku buchu 276 teritorijow wobkrućene: 219 wjelčich stadłow, 43 wjelčich porow a 14 teritorialnych jednotliwych zwěrjatow. Najwjace wjelčich teritorijow bě w Delnjej Sakskej (63) a Braniborskej (60) sćěhowało wot Sakskeje (46), Saksko-Anhaltskeje (38) a Mecklenburgsko-Předpomorskeje (34).

Copyright 2025, dpa (www.dpa.de). Wšitke prawa wobchować

🤖 Die Übersetzungen werden mithilfe von KI automatisiert. Wir freuen uns über Ihr Feedback und Ihre Hilfe bei der Verbesserung unseres mehrsprachigen Dienstes. Schreiben Sie uns an: language@diesachsen.com. 🤖